Nositelia kultúrneho dedičstva na Trojmedzí v mikroregióne Górolsko Swoboda – Leszczek Richter

Regionálna značka „Regionálny produkt Górolsko Swoboda®“ – kvalita a tradícia mikroregiónu Górolsko Swoboda

Mikroregión Górolsko Swoboda bol zriadený v máji 2007 dvoma mimovládnymi organizáciami z Českej republiky a Poľska a obecnou samosprávou zo Slovenska, presnejšie Miestnym krúžkom Poľského kultúrneho a vzdelávacieho združenia v Jablunkove, Oddelením sliezskych Goralov Zväzu Goralov a obcou Oszczadnica. Súčasným partnerom z Poľska je Gromada Górala v Tešínskom Sliezsku so sídlom v Ustroni. Jeho úlohou je propagovať a zviditeľniť jedinečný charakter poľsko-česko-slovenského pohraničia vo všetkých jeho aspektoch od kultúrneho, cez historický aspekt, až po cestovný ruch. Je to osobité goralské územie ležiace v prostredí Beskýd so zachovanými tradíciami a prírodou, od začiatku 16. storočia do značnej miery formovaná valašskými kolonistami (ktorí pochádzali z východu zo susedných karpatských pohorí) a postupne zaviedli salašníctvo, t. j. horský salašnícky spôsob hospodárenia. Historickým centrom regiónu je mesto Jablunkov. Zriadenie mikroregiónu Górolsko Swoboda bolo tiež vyjadrením záujmu miestnych komunít na Trojmedzí o účinnú ochranu materiálnych a duchovných hodnôt predchádzajúcich generácií, ktoré vytvorili spoločné kultúrne dedičstvo vo forme nárečí, spevu, hudby, výročných, rodinných zvykov a rituálov, odevov a ich dekoratívnych foriem, výrobných metód, salašníctva alebo stavebníctva.

Od roku 2007 v mikroregióne Górolsko Swoboda sa zavádza systém označovania miestnych výrobkov. MK PZKO v Jablonkove v osobe regionálneho koordinátora značky riadi značku, komunikuje s držiteľmi certifikátov a Asociáciou regionálnych značiek (Asociácie regionálnych značiek, SMR/ARZ). Základom systému je certifikácia výrobkov s ochrannou značkou. Výrobky ocenené značkou sú označené logom výrobcu ružicou a textom: „Górolsko Swoboda regionálny výrobok ®“. Certifikačná komisia rozhoduje o udelení práva na používanie značky konkrétnym výrobkom na základe prísnych kritérií. Aspoň polovica členov Komisie sú zástupcovia výrobcov. Medzi kritériá patrí požiadavka miestneho pôvodu (t. j. že výrobok vyrába miestny výrobca), štandardná kvalita, ekologický prístup a jedinečnosť vo vzťahu k regiónu. Jedinečnosť je zaručená maximálnym podielom miestnych surovín a ručnou prácou, tradíciou výrobkov alebo výrobnými technikami.

K dnešnému dňu získala značka 44 výrobkov alebo skupín výrobkov. Ide predovšetkým o remeselné výrobky (drevo, kov, ľan, výrobky z vlny atď.)
a potravinové výrobky, poľnohospodárske a prírodné výrobky (mliečne výrobky, mäsové prípravky, chlieb, nápoje atď.).

Značka podporuje miestnych výrobcov (remeselníkov, poľnohospodárov, malé a stredné podniky) a zároveň prispieva k rozvoju trvalo udržateľného cestovného ruchu – zvyšovaním kvality zážitkov a skúseností turistov, ktorí sú si istí, že značka zaručuje pôvod produktu z regiónu a priame spojenie s oblasťou.

Značka sa propaguje prostredníctvom internetového portálu: http://www.regionalni-znacky.cz/gorolsko-swoboda/, Facebooku: facebook.com/mikroregiongorolskoswoboda/, letákov, prospektov, po sebe nasledujúcich číslach regionálnych novín, roll-upov, Cestou tradícií, predajných miest a prezentáciou certifikovaných výrobcov počas početných regionálnych podujatí, ako aj počas prestížnych udalostí v Poľsku, Českej republike a na Slovensku.

Značka „Górolsko Swoboda regionálny výrobok ®“ funguje od samého začiatku v rámci systému regionálnej značky, ku ktorému sa od roku 2004 pripojilo už 27 regiónov. Vizuálne jednotné značky pokrývajú 3/4 územia Českej republiky, čo je v európskom meradle fenoménom. Systém regionálneho označovania výrobkov, služieb (stravovanie a ubytovanie) a zážitkov (folklórne podujatia, podujatia súvisiace s každoročnými tradíciami, vzdelávacie farmy, poznávacie a vzdelávacie prehliadky, ponuka seminárov atď.) na vnútroštátnej úrovni koordinuje Združenie regionálnych značiek, ktoré je združením regiónov s vlastnou značkou. Mikroregión Górolsko Swoboda je jediný región v Európe, kde systém označovania miestnych výrobkov spoločnou značkou funguje v troch krajinách.

Kreatívnym, inovatívnym a s plne vedomým používaním a spracovaním tradičného dizajnu sa certifikovaní výrobcovia stali nositeľmi regionálneho kultúrneho dedičstva spracovania tradičného dizajnu, ktorý používajú sliezski a čadčianski/kysuckí Gorali.

Fenomén remeselníckeho spracovania drôtu súvisí najmä s oblasťou Horných Kysúc. Od 18. storočia bolo toto remeslo ďalším zdrojom príjmov obyvateľov a pôvodne sa používalo na opletanie keramických nádob drôtenou sieťou. Postupom času sa začali vyrábať iné výrobky z drôtu a plechu pomocou jedinečnej technológie založenej na ručnom tvarovaní, viazaní a pletení kovových vlákien bez zvárania alebo spájkovania. V súčasnosti je Róbert Hozák z Podzávozu, okresu Čadca, jediným certifikovaným výrobcom, ktorý pokračuje v slávnej rodinnej a regionálnej tradícii drotárstva. Jeho pradedo Pavol Hozák z Veľkého Rovného, už ako vyučený drotár, pri hľadaní lepších podmienok pre rozvoj svojej činnosti emigroval začiatkom 20. storočia na Ukrajinu, ktorá bola súčasťou ruského impéria. Nakoniec sa usadil so svojou rodinou v Odese, kde založil dielňu, v ktorej okrem iného zamestnával 20 ľudí, ktorí vyrábali misy, taniere, hrnce, železné podložky, vešiaky, pasce na myši, klietky pre vtáky a samovary. Výroba bola tiež známa z opletania keramických nádob. Celý sortiment sa vyznačoval vysokou kvalitou a výnimočným remeselným spracovaním, za ktoré získal Pavol Hozák cárske medaily. Róbert Hozák, zástupca štvrtej generácie, sa začal zaoberať drotárstvom od roku 1994. Odvtedy sa jeho produkty dostali do takmer všetkých kútov sveta. Vyrába úžitkovo – dekoračné a úžitkovo – umelecké predmety, najmä misky a koše, ale aj vešiaky, zrkadlové rámy, držiaky na obrúsky, šperky, opletanú keramiku a v menšej miere sa venuje figurálnemu umeniu. Používa čierne a pozinkované drôty rôznej hrúbky a pomocou klieští ich formuje. Na účely údržby je hotový výrobok povrchovo ošetrený galvanizáciou. Štýl jeho tvorby sa vyznačuje jednoduchosťou tvaru, čistotou línií a miernym využitím dekoratívnych prvkov. Hlavným zdrojom jeho inšpirácie sú motívy súvisiace s prírodou.

Podrobné profily a kontaktné údaje všetkých certifikovaných výrobcov nájdete na webovej stránke: http://www.regionalni-znacky.cz/gorolsko-swoboda/.

Systém označovania miestnych výrobkov ochrannou značkou „Górolsko Swoboda regionálny výrobok ®“ je zavádzaný iniciatívou Regionálnej pamätnej izby Adama Sikory, spoločenskej inštitúcie múzejnej povahy, ktorá od svojho založenia v roku 1997 bola miestnou Asociáciou poľského kultúrneho a vzdelávacieho združenia v Jablunkove (Tešínske Sliezsko, Česká republika).

Poslaním Regionálnej pamätnej izby je:

– výskum a dokumentácia materiálnej, duchovnej a sociálnej kultúry sliezskych Goralov a etnografickej skupiny jablunkovských Jacekov. V súčasnosti zbierky v múzeu pozostávajú z takmer 900 predmetov a dvojrozmerných dokumentov a vyše 150 dokumentárnych fotografií,

– šírenie a popularizácia poznatkov o regionálnom kultúrnom dedičstve vydavateľskou činnosťou a organizovaním výstav, seminárov, predstavení, workshopov, veľtrhov ľudových remesiel a remesiel ako samostatných podujatí, alebo ako súčasť väčších podujatí.

Medzi najvýznamnejšie projekty, ktoré realizuje Regionálna pamätná izba pre identifikáciu, dokumentáciu, zachovanie, posilnenie a propagáciu kultúrneho dedičstva, patria v chronologickom poradí: workshopy remesiel a remeselnej techniky „Szikowne gorolski market“, Cesta tradícií a ochranná značka „Górolsko Swoboda regionálny výrobok®“.

„Šikovné goralské ruky“ (Szikowne gorolski rynce)

Medzinárodné folklórne stretnutia „Górolské slávnosti“ v Jablunkove sú druhým najstarším festivalom v Českej republike. Minulý rok sa uskutočnil 72. ročník podujatia. Počas troch festivalových dní sa podujatia zúčastnilo viac ako 10 000 účastníkov, pred ktorými sa prezentovalo viac ako 800 účinkujúcich.

Od roku 2004 festival sprevádza podujatie „Šikovne goralské ruky“, t. j. ukážky praktických zručností, workshopy remesiel, remeselníckych techník spojených s možnosťou učenia sa remesiel a s možnosťou predávania výrobkov. Výrobcovia sú povinní preukázať praktické zručnosti a podľa možnosti sa prezentovať v regionálnych krojoch. Výrobcom ponúkame bezplatné (t. j. na náklady organizátora) miesto pre stánok, samotný stánok, stravu, ubytovanie a odmenu. Každý rok v priestoroch areálu Lesoparku viac ako 40 výrobcov realizuje tematické workshopy. Podujatie je jedným z nástrojov propagácie miestnych výrobcov nachádzajúcich sa na Ceste tradícií vrátane držiteľov certifikátu „Górolsko Swoboda regionálny výrobok®“.

V rámci programu „Šikovne goralské ruky“ sa realizujú ukážky a workshopy venované výrobe syra tradičnou metódou – kľaganím a výrobe oštiepkov a korbáčikov, spojené s ochutnávkou, taktiež ukážky a workshopy spracovania ovčej vlny od strihania oviec čuchraním (narovnávanie kučier), krampľovaním, až po plstene (plnenie) s názvom, „Na salaši“.

Cesta tradícií

Regionálna pamätná izba v spolupráci s Zamkom Tešín zrealizovala 2 súvisiace projekty, v dôsledku čoho v roku 2006 vznikla Cesta tradičných remesiel Tešínskeho Sliezska, ktorá v súčasnosti funguje ako Cesta tradícií, pretože v druhej etape bola rozšírená o región Horné Kysuce. Vyhotovenie a vyznačenie trasy sa uskutočnilo po dôkladnom terénnom výskume a rozhovoroch s výrobcami a manažérmi múzeí a galérií. V súčasnosti je na Ceste 63 bodov, z toho 11 inštitucionálnych miest (galérie, múzeá, pamätné komory) a 52 bodov tvoria súkromné osoby. Chodník uľahčuje prístup na neobvyklé miesta a ľudí v Tešínskom Sliezsku a na Horných Kysuciach, ktorí s vášňou vytvárajú jedinečné výrobky podľa tradičných techník a metód.

Pre označenie Cesty tradícií boli pripravené nové propagačné tabule na značenie umiestnené na určených miestach chodníka (domy, ploty atď.). Tabule obsahovali informácie o danom mieste na trase, informácie o spolufinancovaní projektu a o značke „Górolsko Swoboda regionálny výrobok ®“. Boli vyhotovené dvojjazyčné (poľsko-česko-slovenské) tabule – mapy vymedzujúce rozdelenie remesiel podľa lokality s cieľom uľahčiť orientáciu na trase. Takéto tabule boli zahrnuté do turistických informačných kancelárií alebo budov – inštitúcií nachádzajúcich sa na Ceste tradícií.

S cieľom posilniť propagáciu chodníka sa propagačné materiály tlačili vo forme letákov s mapou a kontaktnými údajmi (aj v anglickej jazykovej verzii) a propagačnými novinami. Na www.akademiarzemiosla.pl bola vytvorená nová webová stránka, ktorá má databázu v poľskom, českom alebo slovenskom jazyku.

Bolo realizovaných 11 tematických workshopov vrátane hrnčiarskych dielní -Jablunkovskej keramiky, pletenia, rezbárstva, drevorezbárstva, debnárstva, kolárstva, drotárstva, inkrustácii, zdobenia brokovníc, kováčstva, výroby údenín tradičnou metódou a tradičné pečenie chleba.

Bola usporiadaná výstava „Tradícia s vášňou. Remeselníci z Tešínskeho Sliezska“, ktorú tvorila séria fotografií a filmov – rozhovory s remeselníkmi „zachytenými pri práci“. Sú to príbehy o ľuďoch, ktorí sú často jedinými dedičmi remeselnej tradície. Týmto spôsobom bolo dokumentovaných 19 remeselníkov.

Regionálna izba ponúka organizovaným skupinám, vrátane škôl, vzdelávacie výlety po Ceste tradícií, počas ktorých sa navštevujú jednotliví výrobcovia priamo v ich dielňach a pracoviskách. Harmonogram návštev a výber jednotlivých miest sa dojednáva s každým klientom, so zreteľom na jeho individuálne očakávania.

Izba Regionalna oferuje dla grup zorganizowanych, w tym również dla szkół, wycieczki edukacyjne Szlakiem Tradycji, polegające na zwiedzaniu poszczególnych wytwórców bezpośrednio w ich warsztatach. Przy czym harmonogram i wybór poszczególnych miejsc, czyli program za każdym razem ustalany jest z klientem, pod kątem jego indywidualnych oczekiwań.

Literatúra z oblasti tradičného ornamentovania/dizajnu (výber najdôležitejších publikácií):

Wzorce zdobnictwa ludowego na Śląsku Cieszyńskim, Cieszyn 1937
M. Gładysz, Góralskie zdobnictwo drzewne na Śląsku, Kraków 1935
Płyniesz Olzo… Tom II. Zarys kultury materialnej ludu cieszyńskiego, D. K. Kadłubiec (red.), Ostrawa 1972
Beskydy. Stavby a život v nich, J. Langer, P. Šmíra, H. Wawreczka (red.),Třinec 2 011
J. Marec, Drevený život, kamenný chlieb. Ľudové obydlie a ľudová výroba na Kysuciach, Žilina 2015J.
Szymik, A. Szpyrc, Cieszyńskie formy do masła, Czeski Cieszyn 1988, seria: Zeszyty Ludoznawcze
M. Gładysz, Zdobnictwo metalowe na Śląsku, Kraków 1938
M. Dembiniok, S. Rusnoková, Krojové stříbrné šperky, Český Těšín 2000
M. Michalczyk, Hoczki, knefle, orpanty…, Katowice 2005
Beskydy. Dny všední i svateční, J. Langer, H. Wawreczka (red.),Třinec 2 013
L. Malicki, Strój Górali Śląskich, Wrocław 1956, seria: Atlas polskich strojów ludowych. Cz. 3, Śląsk: z. 3.
B. Bazielich, Ludowe wyszycia i hafty na Śląsku, Katowice 2005
E. Milerska, Haft na żywotku cieszyńskim, Czeski Cieszyn 1985, seria: Zeszyty Ludoznawcze
K. Piegza, Nakrycia głowy kobiet cieszyńskich, Czeski Cieszyn 1979, seria: Zeszyty Ludoznawcze
M. Kiereś, Koronka Koniakowska, Istebna 2013
M. Kiereś, Na styku dwóch światów. Transformacja teneryfu i koronki koniakowskiej, Cieszyn 2016K. Piegza, Cieszyńskie skrzynie malowane, Czeski Cieszyn 1983, seria: Zeszyty Ludoznawcze