Vlna experiment – program študentov Akadémie výtvarných umení WFP v Krakove

1. Ateliér Alternatívneho Dizajnu

Tak ako v predchádzajúcich ročníkoch, aj tentoraz sme dostali pozvanie na účasť v publikácii v rámci programu ARTING. Ako zástupcov Fakulty priemyselných foriem nás táto príležitosť veľmi potešila o to viac, že slogan tohtoročného podujatia – Dedičstvo, súvisí so vzdelávacou ponukou fakulty, ktorá sa realizuje na Fakulte priemyselných foriem v Ateliéri alternatívneho dizajnu.

Charakteristika ateliéru je už mnohokrát a podrobne mnou opisovaná, pripomeniem len najdôležitejšie programové osnovy, ktoré implementujeme pri práci so študentmi.

Program ateliéru je založený na dvoch hlavných aspektoch – pôvodnej materiálnej a duchovnej kultúre, z ktorých čerpáme inšpiráciu a všeobecne chápanú udržateľnosť s osobitným dôrazom na ekologické témy. Sme veľmi blízko k aktivitám, ktoré realizujeme na základe domácich remesiel a prác v dielni. Samotný názov ateliéru, ktorý má v názve alternatívu, sa vzťahuje na postavení sa proti priemyselnému dizajnu vo veľkom rozsahu.

Posledné roky práce v ateliéri zahŕňali pozývanie remeselníkov a umelcov k spolupráci, od ktorých sme sa učili základy daného remesla a potom sme prostredníctvom procesu dizajnu implementovaného v priebehu štúdia vyvíjali naše vlastné, súčasné riešenia. Premietnutím tradície do modernej doby sme chceli ukázať, akým nevyčerpateľným zdrojom inšpirácie môže byť naša pôvodná kultúra. V dobe globalizácie je dôležité zachrániť to, čo je v kultúre pôvodné a jedinečné. Som presvedčená, že k tomu môžeme prispieť svojimi skromnými aktivitami a môžeme takto budovať povedomie študentov dizajnu – budúcich zodpovedných dizajnérov.

Dotkneme sa teda témy tohtoročného ročníku podujatia Arting. Dedičstvo, ktoré zahŕňa všetko, čo bolo postavené na základe remeselnej práce, ľudovej umeleckej úžitkovej výroby, ktorá buduje našu identitu, robí nás osobitými a konkurencieschopnými. Staré technológie a materiály používané v minulosti sú pre nás nevyčerpateľným zdrojom inšpirácie. Je to tiež alternatíva k aktivitám, ktoré sa nevpisujú v udržateľný rozvoj alebo ho predstierajú. Príklady sa znásobujú samy osebe, nadmerná výroba v odevnom alebo obuvníckom priemysle, tvorba spotrebiteľských postojov a správania, všetko je to kvôli súčasnej kultúre, v ktorej sme sa bezmyšlienkovite presadili a mali sme presvedčenie, že má malý vplyv na globalizačný trend a jeho dopad. Reakciou dizajnérov na tento stav môžu byť aktivity, ktoré sa týkajú menšieho rozsahu. Výroba iba toho, čo je potrebné, univerzálne, s dlhou životnosťou, vyrobené na zákazku alebo malej série, z materiálov šetrných k životnému prostrediu. Môže to znieť dosť utopicky, ale týka sa to aj postojov, ktoré by sa mali vytvárať u zákazníkov – spotrebiteľov. Predpoklady, ktoré je ťažké uplatniť v modernej realite okolo nás nikdy neoslovia všetkých ľudí, ktorí tvoria danú komunitu, ale aj meniaci sa jednotlivci môžu dať nádej.

2. Realizované témy

V semestri 2019/2020 v Ateliéri alternatívneho dizajnu bola nosnou témou prác idea používania vlny s názvom: Vlna – experiment. Téme vlny, ako východiskového materiálu, sa už mnohokrát venovali návrhári, ktorí si boli vedomí jej výhod, napríklad fantastický projekt realizovaný Zámkom Cieszyn – „Wool Design“. „Carpathians“. Autori projektu napísali: „Úlohou projektu je pripomenúť potenciál materiálu, ktorým je vlna. Projekt je pokusom upozorniť na dlhoročnú a bohatú tradíciu pasenia oviec, výroby vlny a slúži tiež na ochranu zanikajúcich profesií spojených so spracovaním vlny. Má tiež ukázať, že kombináciou zručností dizajnérov so znalosťami a skúsenosťami remeselníkov – majstrov Beskydov – je šancou na vytvorenie nových regionálnych výrobkov. Dizajnéri z krajín Vyšehradskej štvorky sa zúčastnili medzinárodných workshopov, kde sa vďaka spolupráci s remeselníkmi Beskydov mohli spoznať a učiť sa technikám súvisiacich so spracovaním vlny”.¹

Venovanie sa téme vlny, ako východiskového bodu pre experimentálne a návrhárske riešenia, súviselo s diplomovou prácou Sonie Kalandykovej a Anny Pieleszovej s názvom: „Proti spotrebe – model vzorovej transparentnej značky vlnených doplnkov – Rúno a projekt vzdelávacích seminárov na podporu aktivít značky – Zowcowani“, ktorý sa uskutočnil v roku 2019. V tomto projekte návrhárky upozornili na to, ako veľmi sa plytvá poľskou vlnou z dôvodu nedostatočného odbytu vlny sa spaľuje alebo zakopáva. Tieto skúsenosti sa prejavili v pokračovaní v téme vlny počas nasledujúceho semestra v ateliéri.

Jedným z prvkov procesu navrhovania je analýza na dôkladnú identifikáciu témy. Spolu s Joannou Krokoszovou, ktorá so mnou tento semester spolupracuje v štúdiu, sme naplánovali niekoľko aktivít podporujúcich uznanie témy.

Prvým bodom zoznámenia sa s témou bol spoločný výlet so študentmi do mesta Cieszyn a návšteva zámku. Tam vďaka pohostinnosti riaditeľky Ewy Gołębiowskej a zapojeniu Lubomiry Trojan sme mali možnosť sa dozvedieť podrobnosti o projekte „Wool Design. Carpathians“. Mohli sme obhliadnuť a dotknúť sa niektorých návrhov realizovaných v rámci tohto projektu. Mali sme tiež možnosť navštíviť v tom čase na zámku inštalovanú výstavu „Vyrobiť veci“. Združenie „NÓW. Nowe Rzemiosło“ ukázalo málo známy svet remeselníckej práce. Organizátori napísali o výstave: „Vyrobiť veci“ ukazuje zložitý svet remeselnej práce. Remeselník je zapojený do celého výrobného procesu, každej jeho etapy, od koncepcie po výrobu, propagáciu a predaj. Tento proces nie je nikdy lineárny. Remeselník tvorí celým svojim telom, pomocou potenciálu svojich pohybov a zmyslov a vzťahov, ktoré vstupujú do rôznych materiálov a nástrojov. Výstava pozostáva z usporiadaných tvorivých dielní – tkania, keramiky, kožiarstva, viazania kníh, ako aj zo stánkov prezentujúcich svet dreva a ocele. Každý z účastníkov výstavy si môže vyskúšať špeciálne zariadenia, ktoré simulujú jednotlivé činnosti vykonávané v dielňach – práce na krosnách, nalievanie porcelánu do foriem a brúsenie noža. Návštevníci môžu zistiť koľko úsilia a práce vyžaduje každodenná práca remeselníka. Dotknúť sa surovín a materiálov, pomocou ktorých remeselník vyrába svoje výrobky, pozrieť si nástroje, ktoré používa”.²

Ďalšou časťou cesty bola návšteva Centra Pastierstva v Koniakove, ktoré sa nachádza neďaleko Cieszyna a vypočutie príbehu Józefa Michałeka o pastierskej kultúre. Pán Józef Michałek sám o sebe hovorí, že je horal a praktik v oblasti poľnohospodárstva v Karpatoch, najmä vo fungovaní pastierskych fariem. Dlhé roky úzko spolupracuje s niekoľkými desiatkami pastierskych fariem v oblasti od Sliezskych Beskýd až po pohorie Bieszczady. Je tiež koordinátorom krajského programu „Ovca plus“ v Sliezskych a Żywiecských Beskydach, spoluorganizátorom Karpackého Redyku 2013 a mnohých ďalších podujatí aktivujúcich miestne komunity. Je známy v miestnej komunite a je uznávaným odborníkom v oblasti pastierskej a goralskej kultúry. Jeho príbehy sú mimoriadne farebné a reflexné, nás prinútili uvedomiť si, aké veľké je dedičstvo pastierskej kultúry. Región, ktorý sme navštívili, stále kultivuje vypásanie oviec, hoci sa dá hovoriť skôr ako o kultúrnom pasení o spôsobe riadenia hospodárenia salašov, špecifickým pre celé Karpaty. Pozostáva zo zlučovania oviec od niekoľkých desiatok majiteľov – gazdov, do jedného veľkého stáda na letné obdobie, počas ktorého sa o nich starajú pastieri a bačovia. Ovce zostávajú v halách od mája do polovice októbra, potom sú odovzdávané späť gazdom na obdobie zimného rozmnožovania. Pasenie sa vykonáva vo vysokých horských halách alebo bližšie v pasienkoch, ktoré často patria niekoľkým stovkám majiteľov. Ovce sa pasú voľne, nie sú obmedzené oblasti ich pasenia, vďaka čomu si ovce sami vyberajú najlepšie jedlo, čo sa neskôr premieta v kvalite mliečnych výrobkov získaných týmto spôsobom.³ Z príbehov pána Michałeka sme sa tiež dozvedeli o „probléme“ vlny, pre ktorú neexistuje odbyt.

Na ďalší deň našej cesty sme mali možnosť ísť do Skoczowa a navštíviť Fabriku klobúkov Polkap S.A. – spoločnosti s tradíciami siahajúcimi do roku 1924. Sledovanie celého výrobného procesu nás vrátilo o 100 rokov dozadu – výroba vlnených klobúkov sa stále vykonáva podľa rovnakých metód a na strojoch z minulého storočia! Napriek tvrdej práci ľudí, ktorí tam pracujú, je tento proces krásny a nezvyčajný. Ukazuje, ako ľudia zvládli spracovanie vlny vo väčšom merítku, pričom zohľadnili vlastnosti a výhody materiálu s plným rešpektom. Táto výroba je však založená na dovážanej jemnejšej vlne, ktorá má iné vlastnosti ako vlna z poľských oviec. Napriek tomu sme Polkap nechali obohatený o nové skúsenosti, najmä tými, ktoré sa týkali možnosti spracovania vlny pre vytvorenie špecifických tvarov.

Pri hľadaní inšpirácie sme sa so študentmi vybrali do Etnografického múzea v Krakove, kde sme sa vďaka Agnieszke Marczakovej mohli dozvedieť viac o histórii poľskej ľudovej kultúry a najmä pozrieť sa na staré techniky a nástroje na spracovanie vlny – valchy a spriadacie stroje. Návšteva múzea bola tiež príležitosťou pozrieť si archívy múzea, ktoré predstavila Anna Sulich-Liga. Počas trvania našej návštevy sme boli v stálom kontakte
s Etnografickým múzeom v Krakove, minimálne prostredníctvom konzultácií s Katarzynou Piszczkiewiczy, odborníčkou na ľudovú kultúru.

Za účelom obohatenia našich poznatkov o vlne, sme navštívili tiež Poľnohospodársku univerzitu v Krakove, kde sme mali možnosť stretnúť sa s prof. Edytou Molik z Fakulty šľachtiteľstva a biológie zvierat, ktorá sa s nami podelila o svoje odborné znalosti o plemenách oviec, druhoch vlny a ďalších otázkach týkajúcich sa chovu týchto zvierat. Túto skúsenosť podporil priamy kontakt s ovcami, ktoré sú v starostlivosti univerzity na oddelení, ktoré sa nachádza v malebných oblastiach Krakova – Bielany. Prof. Edyta Molik špeciálne pre nás pripravila strihanie oviec a získané rúno študenti použili na výskum a experimenty.

Pri praktických činnostiach zameraných na pochopenie podstaty vlny sme naliehali na študentov, aby sa naučili rôzne jednoduché techniky spracovania tohto materiálu. Vykonali sme testy mokrého a suchého plstenia, tiež sme sa naučili „pliesť“ a háčkovať pod pozorným dohľadom Joanny Krokosz. Mali sme tiež príležitosť „skúmať“ vlnu pod mikroskopom, analyzovať štruktúru vlnených vlasov a odlupovanie.

Medzitým študenti získali informácie z dostupných zdrojov, vybudovali si vlastnú vedomostnú databázu o materiáli a jeho spracovaní, ako aj o kultúrnych produktoch, ktoré s touto témou súvisia. V skupine našich študentov sme mali troch zahraničných študentov – Francúzov Thea a Benoit a Španielku Martu. Bolo pre nás zaujímavé spoznať pastiersku kultúru z ich krajín, z oblastí, z ktorých pochádzajú, odlišných tiež v chovaných plemenách, aj z prostredia produktov materiálnej kultúry, ktoré ju sprevádza.

Všetky tieto získané skúsenosti viedli študentov k identifikácii jednotlivých oblastí, ktoré naďalej skúmali a prehlbovali vedomosti vo vybranej oblasti. Po celý čas experimentovali aj so samotným materiálom, vnímali a učili sa jeho možnosti.

3. Výsledky študentských aktivít

Krátko predstavíme najzaujímavejšie výstupy práce študentov po štyroch mesiacoch zaoberania sa predmetnou témou.

Olga Konik odviedla veľmi zaujímavú prácu pri experimentovaní s vlnou a hľadaní nových materiálových riešení. Výsledkom jej práce bola sada vzoriek kompozitov s novými vlastnosťami a estetickými hodnotami. Hlavné zámery sa týkali používania prírodných materiálov, ktoré sú najmenej škodlivé pre životné prostredie, vyrobené s nízkou spotrebou spotrebovanej energie, bez použitia špeciálnych strojov v domácich podmienkach a bez podpory odborných chemických znalostí. Výsledné vzorky materiálu, ktoré sú výsledkom spojenia vlny s látkami, ako je škrob, agar-agar, glycerín alebo papierovej drviny (Papier-mâché) sa vyznačujú mimoriadnou pevnosťou. Toto sa dosiahlo prostredníctvom všesmerového systému vlnových vlákien tvoriacich vnútornú sieť. Ďalšie pokusy autorky súviseli s farbením vlny prírodnými farbivami.

Karolina Filcek je autorkou projektu Vlnovcé (Puchowce) – izolačné moduly z horskej vlny. Hlavným cieľom jej projektu bolo využitie prirodzenej tendencie spájania vlnených vlákien. Experiment spočíval v pokuse spojiť a modelovať vlnené prvky bez použitia ďalších spojív alebo iných spôsobov spojenia napríklad s pomocou nití. Výsledkom práce sú úžitkové predmety – funkcia zahrievania zo 100 % vlny, kde sa prešívanie uskutočnilo pomocou šijacieho stroja s nasadenou ihlou pre plstenie. Cieľom projektu je tiež pokus pozerať sa na vlnu z iného uhla, všimnúť si v nej nové estetické hodnoty a oceniť jej úspornosť a trvanlivosť.

Jakub Gielata sa vo svojom projekte sústredil na skutočnosť, že vlna sa vyznačuje dobrou absorpciou zvuku. Navrhol ju použiť na výrobu akustických panelov, ktoré môžu byť skvelou alternatívou k umelým materiálom, ktoré sa v súčasnosti používajú na zvukovú izoláciu. Výroba panelov môže byť lacná z dôvodu nízkej ceny materiálu a tiež technologicky nekomplikovaná. Vlna pozitívne ovplyvňuje zdravie používateľov, neutralizuje elektrosmog, absorbuje škodlivé látky, ako je formaldehyd. Panely by sa tiež mohli používať na miestach, kde je potrebné ich často vymieňať, napríklad v reštauráciách alebo krčmách, po použití sa môžu použiť ako prírodné hnojivo pre rastliny. Ovčia vlna má bohaté organické zloženie, ktoré je dobre absorbované rastlinami. Toto riešenie nielen nepoškodzuje životné prostredie, ale naopak -ho podporuje.

Kamil Moroń vo svojom výskume vyvinul veľmi zaujímavý koncept formovania vlny. Najskôr ju za mokra plstili a vytvorili ploché pláty, ktoré sa potom vystužili prešívaním s použitím nití. Sieť navrhnutých systémov stehov vystužovala vlnenú vrstvu tým, že bránila roztiahnutiu. Autor sa tiež pokúsil použiť ďalšiu prírodnú látku v kombinácii s vlnenou plachtou a spolu ich prešiť. Získal veľmi zaujímavé výsledky z hľadiska estetiky aj funkčnosti.

Zaujímavou prácou je aj experiment Justyny Roli, ktorá sa začala zaujímať o výživové vlastnosti vlny. Použila výskum, ktorý tvrdí, že vlna môže byť prírodným a ekologickým hnojivom s vysokým obsahom dusíka, fosforu, draslíka, vápnika, horčíka, železa a síry. Uskutočnila množstvo experimentov, ktoré zdôvodnili účinnosť vlny v tejto oblasti. Výsledkom bol dizajn vlnených ochranných výstuží nádob, ktoré nahradzujú plastové kvetináče. Dokázala, že vlnená výstuž je prírodné hnojivo, tepelne chráni korene, udržuje vlhkosť pôdy, umožňuje zvyšovať objem zakorenenia a uľahčuje prívod vzduchu do pôdy. Jej dizajn tak prispieva k zníženiu plastového odpadu a upozorňuje na bohaté vlastnosti vlny.

4. Runo – diplomová práca pre Soni Kalandyk a Anny Pielesz

Pri opise našich „vlnených“ skúseností nemôžu chýbať informácie o zaujímavom projekte absolventov Fakulty priemyselných foriem v oblasti vlny a jej význame v našej kultúre. Ako som už spomenula, tento projekt nás inšpiroval k tomu, aby sme sa zaoberali témou vlny ako experimentom.

Diplomová práca Sonie Kalndyk a Anny Pielesz „Proti spotrebe – model vzorovej transparentnej značky vlnených doplnkov – Rúno a projekt vzdelávacích seminárov na podporu aktivít značky – ,,Zowcowani“ bola vykonaná v rámci magisterského štúdia v Ateliéri alternatívneho dizajnu pod vedením Dr. Anny Szwai. V tomto projekte sa autorky pokúsili ukázať svoj kritický postoj k fenoménu spotreby a tiež hľadali spôsob, ako formovať povedomie a kritický postoj moderných a budúcich spotrebiteľov. Snažili sa tiež vytvoriť dobrý príklad etickej, transparentnej a zodpovednej značky. Autorky sa nechali inšpirovať pastierskou kultúrou, najmä valašskou kultúrou z Karpát a jej hodnotami, predovšetkým úprimnosťou, čestnosťou, jednoduchosťou a úctou k predmetom. Poľská vlna sa používa ako surovina v značke „Runo“. Je to miestna surovina, ktorá je v súčasnosti podhodnotená a ktorou sa plytvá. Cieľom produktu je predstaviť vlnu v novom modernom prostredí, ktoré umožní oceniť jej hodnotu a ušľachtilosť. Toto je obzvlášť dôležité v súčasnosti, keď ľudia uprednostňujú „plastové“ umelé odevy vyrábané vo veľkom bez toho, aby si boli uvedomili závažnosť celoplošných negatívnych dopadov na životné prostredie. Výrobky – tašky a obuv – sú úplne biologicky odbúrateľné a ich výroba je založená na technológii formovania plstenia poľskej spoločnosti Polkap zo Skoczowa, ktorá vyrába klobúky už takmer storočie podľa pôvodných a nezmenných postupov. Dôležitým prvkom podpory značky sa stali tvorivé dielne „Zowcowani” pre najmladších príjemcov – deti, ktoré si majú uvedomiť, čo je v kultúre cenné. Ďalším cieľom workshopov bolo rozvíjať a propagovať dobré spotrebiteľské správanie. Workshopy boli naplánované a usporiadané v Centre pastierstva v Koniakove pre skupinu detí školského veku. Autorky vyjadrili svoje stanovisko k javu nadmernej spotreby nasledovne:

Sme skupina mladých dizajnérov. Na základe síce skromných, ale stále rastúcich skúsenosti, sme si všimli, že rozhodnutia dizajnérov môžu mať skutočný vplyv na prostredie (prírodné prostredie, spoločnosť). Bohužiaľ, tiež pozorujeme, že pre mnoho ľudí sú stále menej dôležité hodnoty ako čestnosť, úcta k človeku a prírode alebo starostlivosť o tradíciu, kultúru, identitu a spoločné dobro. V mnohých prípadoch môže byť príčinou tohto správania nadmerná spotreba, t. j. konzumný spôsob života. Nadmerná výroba a nadmerná konzumácia „tovaru“ vedie k vážnemu, často nezvratnému poškodeniu životného prostredia. A túžba po zisku je nadradená dobrej a ľudskej dôstojnosti. Ako mladí návrhári cítime dnes povinnosť hovoriť o takej dôležitej otázke, ako je problém nadmernej spotreby alebo konzumpcie. Preto sme sa rozhodli skúsiť tento problém zvážiť v našej diplomovej práci Proti spotrebe. Svoje proti adresujeme :

– proti netransparentným procesom výroby produktov
– proti nekalým obchodným praktikám
– proti manipulatívnej reklame
– proti výrobkom zlej kvality a hodnoty
– proti tomu, že zisk má väčší význam ako ľudský blahobyt.“

Práca postúpila do tohtoročného ročníku prehliadky GRADUATION PROJECTS. Do 18. ročníka prehliadky bolo prihlásených 289 diplomových prác (z toho 146 2D a 143 3D), z ktorých porota kvalifikovala na výstavu 30 prác.

Vlna a jej vlastnosti

Vlákno / vlastnost

Vlna je surovina získaná predovšetkým z oviec, ale aj z lám, alpak, vicun, 4kôz (plemená Kašmír a Angora), tiav a králikov Angora.⁴ Vlákna jednotlivých druhov a plemien zvierat sa líšia svojou hrúbkou, dĺžkou, silou, pružnosťou a zvlnením.

Odevy z vlny sa vyznačujú dobrou priepustnosťou vzduchu a vynikajúcou reguláciou teploty. Merino vlna sa už roky úspešne používa v špeciálnom oblečení, napríklad v lyžiarskom spodnom prádle, ale odporúča sa tiež ľuďom trpiacim atopickou dermatitídou. Podľa výskumu merino vlna, ktorá sa nosí na holej pokožke, vám umožňuje vytvoriť špecifickú mikroklímu, ktorá vám umožní stabilizovať vlhkosť a teplotu medzi pokožkou a odevom, čo priaznivo znižuje zmeny pokožky.⁵ Vlna je hygroskopické vlákno, čo znamená, že ľahko absorbuje vlhkosť – až 35% svojej vlastnej hmotnosti. Udržuje suchý povrch pokožky, inhibuje rast baktérií a nepríjemných zápachov.⁶

Výskum v oblasti vlneného oblečenia, ktorý vykonali Woolmark a značka Nielsen ukazuje, že vlnené odevy sú jedným z najodolnejších, sú menej často a s náležitou starostlivosťou prané, ako je uvedené na etikete. Životný cyklus výrobkov z vlny je pomerne dlhý, vlnené oblečenie sa odovzdáva alebo predáva novým majiteľom.⁷

Prikrývky a vankúše vyrobené z vlny zlepšujú kvalitu spánku zabezpečením stálej telesnej teploty a dostatočnej ventilácie. Vlnené výrobky sa odporúčajú ľuďom s reumatizmom, artritídou, zápalom svalov a väzov, poruchami pohybového ústrojenstva, poúrazovým poškodením periférnych nervov, kardiovaskulárnymi chorobami a poruchami termoregulácie. Vlnené pásy sa používajú vo fyzioterapii na zahriatie kĺbov a zníženie svalového tonusu. Môžu sa použiť pred alebo po fyzioterapii na udržanie terapeutického účinku cvičenia. Vlnené vlákna stimulujú senzorické nervové zakončenie na povrchu pokožky a zvyšujú prietok krvi. Dotyk vlny má mierne anestetický účinok.⁸

V ekologickom stavebníctve sa ovčia vlna používa na izoláciu drevených budov. Výroba je lacnejšia, takže je to veľmi dobrá náhrada za bežne používanú minerálnu vlnu. Vlna ako izolačná vrstva akumuluje vzduch, vďaka čomu v lete chladí a v zime ohrieva miestnosť. Absorbuje vlhkosť a stabilizuje podmienky a nedovoľuje vyschnutie alebo vlhnutie konštrukcie budovy.

Je to veľmi dobrý zvukový izolátor, často sa používa vo forme panelov na odhlučnenie kancelárií alebo verejných priestranstiev. Môže tiež prispieť k zníženiu elektrosmogu (elektromagnetické žiarenie generované zariadeniami).

Ďalšou dôležitou vlastnosťou vlny je požiarna odolnosť. Vlna začína horieť len pri min. 550 stupňoch Celzia, a preto sa vlna veľmi často používa pri výrobe špeciálneho oblečenia, ako sú hasičské uniformy alebo odevy pre vodičov a pretekárov rally. Vlna sa používa aj v čalúnených prvkoch v dopravných prostriedkoch, najmä v lietadlách alebo metre. Kreslá z vlny brania šíreniu ohňa.

Vlna je biodegradovateľný materiál, zakopaná do zeme po niekoľkých rokoch sa rozkladá a dodáva pôde cenné živiny. Vlhkosť a vysoká teplota podporujú rýchlejší rozklad. Štúdie preukázali, že zmes vyrobená z 25% odpadovej vlny, 50 % odrezkov trávy a 25 % odpadovej zmesi pre kone 9poskytuje optimálne výsledky vo veľkom meradle. Výrobný odpad zo spoločností na spracovanie vlny môže byť cennou súčasťou kompostu.

Lanolín

Lanolín je látka vyrábaná žľazami umiestnenými na povrchu ovčej kože. Má ochrannú funkciu, chráni zviera pred poveternostnými vplyvmi. Množstvo vyrobeného lanolínu závisí od zvierat (najviac lanolínu je v merino vlne, najmenej v karakulskej vlne). Používa sa vo farmaceutickom a kozmetickom priemysle, je súčasťou liečivých mastí a krémov.¹⁰

Spracovanie vlny

Priemyselné metódy úpravy vlny závisia od výrobného procesu konkrétneho výrobku. Výroba vlny na klobúky vyzerá trochu inak, ako na pokrývky a oblečenie. Niektoré z prvkov tohto procesu sú podobné, napríklad čistenie alebo mykanie. Nižšie nasleduje poradie krokov na výrobu deky vyrobenej z vlny.

Strihanie

Ovce sa strihajú dvakrát ročne, zvyčajne na jar a na jeseň. Srsť sa väčšinou strihá ručne pomocou elektrických strihacích strojčekov. V súčasnosti sa pracuje na zavedení možnosti strihania oviec špecializovanými robotmi, ktoré pred strihaním zviera zoskenujú.

Triedenie

Vlna je rozdelená do skupín v závislosti od pôvodu. Najcennejšia je vlna na bokoch a ramenách zvieraťa, používa sa na výrobu odevov. Vlna z nôh a brucha sa používa na výrobu kobercov

Čistenie

Vlna sa čistí mydlom, vedľajším účinkom prania vlny je získanie lanolínu.

Mykanie

Mykanie vlny kovovými kefami umožňuje česanie a usporiadanie vlákien v jednom smere, čo je potrebné pre ďalšie spracovanie. Konečným výsledkom mykania je česaná vlna.

Pradenie

Útržky česanej vlny sú rozdelené do tenkých prameňov. Stočené dohromady tvoria priadzu. Priadza obvykle pozostáva z dvoch, troch alebo štyroch pramienkov.

Tkanie

Vlna je tkaná na priemyselných stavoch.¹¹

¹ https://www.zamekcieszyn.pl/pl/artykul/wool-design–carpathians-801
² https://www.zamekcieszyn.pl/pl/artykul/robiĆ—rzeczy-1146
³ http://seroscypek.pl/atrakcje/wypas-owiec/tradycyjny-kulturowy-wypas-owiec
⁴ E. Molik, A. Potocka, Wybrane zagadnienia związane z możliwością wykorzystania wełny owczej, “Przegląd hodowlany”, 3 (2019), s. 31-33.
⁵ Wool is good for the skin, https://www.woolmark.com/globalassets/02-about-wool/factsheets/gd2405-wool-is-good-for-skin_15.pdf (dostęp: 10.04.2020)
⁶ Wool is naturally odour resistant, https://www.woolmark.com/globalassets/06-our-story/media/factsheet-pdfs/wool-naturally-odour-resistant-131217.pdf (dostęp: 10.04.2020)
⁷ Global Wardrobe Study, https://www.woolmark.com/about-wool/wool-care/wardrobe-study/#foreword (dostęp: 10.04.2020)
⁸ K. Gieremek, W. Cieśla, Natural Wool Fabrics in Physiotherapy, https://cdn.intechopen.com/pdfs/35001/InTech-Natural_wool_fabrics_in_physiotherapy.pdf (dostęp: 10.04.2020)
⁹ G.Hustvedt, E. Meier, T. Waliczek, The Feasibility of Large-Scale Composting of Waste Wool, https://link.springer.com/chapter/10.1007/978-981-10-0111-6_4 (dostęp: 12.04.2020)
¹⁰ What is lanolin?, https://www.merinousa.com/about-lanolin (dostęp: 12.04.2020)
¹¹ How products are made. Wool, http://www.madehow.com/Volume-1/Wool.html (dostęp: 14.04.2020)